Ako prežiť Gruzínsko – s nadhľadom a dobrodružne

...alternatívnych cestovateľov, rozhodla som sa pripraviť malý itinerár pre všetkých tých, ktorý sa chystajú krajinu na Kavkaze navštíviť. V niekoľkých bodoch sa pokúsim predstaviť základné pravidlá správania sa, tak, aby žiaden potenciálny cestovateľ neprišiel k úhone. Všetci si predsa chceme plnými dúškami vychutnať príležitosti, ktoré cestovanie poskytuje a vyhnúť sa pritom nepríjemným kultúrnym šokom a komunikačným neomalenostiam, ktoré na nás číhajú. Čo teda môžeme v Gruzínska očakávať?

Pamätajte č. 1: Miestnym adrenalínovým športom je prebiehanie cez cesty...

... a pohyb na cestách ako taký, či už peškom, autobusom, autom alebo nebodaj na bicykli. Autá chodcom nezastavujú a jazdia ako zmyslov zbavené. Prechody pre chodcov sú skôr okrasou, aby cesta nevyzerala príliš monotónne. Zelený chodec na semafore vám tiež stopercentne nezaručí bezpečný prechod pretože vždy sa nájde nejaký vodič-expert, presvedčený, že pre neho červená neplatí. Cesta sa teda stáva divokým bojiskom áut a chodcov, kde už len záleží na vašej sile, rýchlosti a schopnosti kľučkovať. Policajti sa priveľmi o bezpečnosť na cestách nestarajú, a tak vám nezostáva nič iné, než si presne zapamätať lokalizáciu rôznych nadchodov, podchodov a iných chodov, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa nepríjemným kolíziam. Ale pozor na hodiny! V noci sa v niektorých z týchto prechodných uličiek stretávajú najpodivnejšie indivíduá, pri ktorých si rozmyslíte, či radšej riskovať svoj život stretnutím s nimi alebo s neukáznenými vozidlami. Ja by som radšej volila druhú variantu.

Pamätajte č. 2: Vrtulník? Prečo nie?

Teraz je čas vypadnúť z mesta a presunúť z bodu A do bodu B. Cestovateľ má v tomto bode celú radu možností za ceny, s akými sa ťažko stretne kdekoľvek inde na svete. Dovoľte mi preto predstaviť tie najbežnejšie a najlákavejšie.
Tí najodvážnejší si môžu skúsiť cestovanie stopovanám, jedným z najpohodlnejších a najdobrodružnejších spôsobov prepravy. Gruzínsko je na to priam stvorené so svojimi turistov-ľúbiaciami obyvateľmi a starými sovietskymi vozidlami. Nebudete na vozovke čakať viac než pár minút, a vďaka nie tak vyvinutej infraštruktúre, vám môže každé auto zastaviť prakticky na každom rohu.
Ak už stojíte pri ceste a čakáte na odvoz, môže sa pri vás zastaviť druhý potenciálny spôsob prepravy, tzv. “marshrutka“, miestny minibus, za ktorý si síce musíte niečo málo priplatiť, ale podľa hesla: “Kto sa nezviezol marshrutkou, nebol v Gruzínsku,“ je potrebné skúsiť si i tento, síce menej komfortný, ale o to viac autentický spôsob dopravy. Veď bez mačkania sa s hromadou miestnych v jednej kabínke a pozorovanie kravy a prasatá prebiehajúce cez cestu má vždy svoje čaro.
Tretia varianta môže znieť príliš pohodlne, až priam noblesne, no určite stojí za zváženie. Ak máte väčšiu skupinu ľudí, zaplaťte si taxi. Za 150 km-ú cestu taxíkom z Tbilisi na Kazbeg, jeden z dych-vyrážajúcich vrcholov na Kavkaze, si zaplatíte 60 GEL (25 EUR) a v cene dostanete skvelý výhľad z auta a možnosť zastaviť sa po ceste v ľubovoľných lokáciach. A verte, že tých miest, kde stojí za to sa porozhliadnuť, je vždy mnoho.
Posledný, a asi najrozprávkovejší spôsob dopravy si nechávam na koniec. 9-hodinové trmácanie sa marshrutkou cez hory do turistického mesta Mestia, môžete jednoducho vymeniť za luxusný 90-minutový let helikoptérou nad zasneženými vrcholkami pohoria Svaneti. Za 1-smerný let si zaplatíte 50 GEL (21 EUR), čo je už ponuka, ktorú môže ťažko odmietnuť i ten cestovateľ, ktorý má vždy hlboko do vrecka.

Pamätajte č. 3: Čierna je dobrá!

Bežnému cestovateľovi, po rýchlom rozhliadnutí sa ulicami, určite udrie do očí jedna veľmi výrazná črta: všetci navôkol sú oblečený v čiernom. Sem tam sa v okolí mihne nejaká tá hnedá, prípadne sivá mikina, no záplava čiernej stále prevláda. To platí hlavne pre mužov. Dievčatá sa sem tam skrášlia farebným doplnkom, no mužom by som podobné experimenty neodporúčala. Farbami svietiace oblečenie môže totiž jednoducho pritiahnuť pozornosť menej liberálnych Gruzíncov, ktorý si takýto odev spájajú so známkami homosexulaity. A ako je už známe, Gruzínsko nepatrí medzi najtolerantnejšie krajiny voči našim inak orientovaným spolubratom. Preto, nezávisle na tom ako zvyknete vyjadrovať svoju individualitu, odporúčam nedráždiť tigra a zvoliť si radšej “mužné“ a menej výrazné tmavé odtiene oblečenia. Vyhnete sa tak nie len pohŕdaniu, ale aj možnému násilnému konfliktu.

Pamätajte č. 4: Bojujeme proti stereotypom: to že sme cudzinci ešte neznamená, že máme veľa peňazí.

Ako to už v mnohých krajinách býva, byť do oka byjúcim “inostráncom“ má svoje výhody i nevýhody. Je pravda, že o vás budú miestny obyvatelia prejavovať neobyčajný záujem, snažiť sa vám najrôznejšími spôsobmi pomôcť a ukázať vám správnu cestu (aj keď o nej nemajú najmenšie tušenie), no na druhú stranu sa im nezaprie neustála snaha úbohého turistu poriadne ošklbať. Najhoršie sú na tom Američania a Rusi, o ktorých panuje všeobecný názor, že zhltli všetko bohatstvo sveta. Pre cestovateľa, ktorý sa teda snaží hovoriť anglicky alebo rusky, je teda veľmi jednoduché spadnúť s nimi do jedného vreca. Čo s tým? Dôležité je nebyť naivným a snažiť sa dopredu informovať o bežnych cenách. Vždy si vyžiadajte cenník služieb ak máte pocit, že by mal byť k dispozícii a využívajte kamarátov a známych z lokálnych kruhov. Tí vám môžu poradiť, koľko zapalatiť napríklad za taxík, prípadne vám môžu pomôcť vyjednať správnu cenu. Nie je nezvyčajné, aby vám taxikár navrhol 5 – 10 krát vyššiu cenu za svoje služby. Preto, sa nezabúdajte ped nástupom pýtať a hľavne zjednávať, zjednávať, zjednávať!

Pamätajte č. 5: Len pomaly, a žiaden stres!

Život pod horami s čiernomorským pobežím a úrodnou poľnohospodárskou pôdou spôsobil, že sa Gruzínsko vyhlo hektickému a uponáhlanému tempu západného sveta. Miestny obyvatelia si užívajú vysedávanie na veradnách domov, klebetenie a pitie vína. Stresovanie sa povinnosťami a prílišným pracovným nasadením je považované za zbytočnosť. Hovorí sa, že počas niekoľkých storočí stačilo človeku zapichnúť halúzku do úrodnej Gruzínskej zeme a o rok neskôr mal bohatú úrodu chutného ovocia. A tak si, vďaka týmto priaznivým podmienkam, mohli miestni ľudia užívať príjemný život aj bez neveľkého zmyslu pre tvrdú prácu. Tento fakt, môže byť veľmi príhodným ak chcete pod Kavkazom stráviť kľudnú a ničím nerušenú dovolenku.
Okrem vyššie spomínanyných problémov na preplnených uliciach väčších miest vám krajina ponúkne idilickú scenériu pripomínajúcu Sicíliu 19. storočia, ktorú každý cestovateľ z hektických európskych miest určite ocení. V prípade, že sa však chcete po Gruzínsku pohybovať v časovej tiesni, môžete si výlet zbytočne znepríjemniť. Gruzínci sú menovaný experti v nedochviľnosti, blokovaní ciest, chodníkov a východov a verte, že ak na ulici vidíte niekoho bežať, bude to určite cudzinec. Prispôsobenie sa zavedenému tempu života a zrelaxovanie sa je preto najlepším receptom na príjemné strávenie dní a ušetrenia si zbytočného naťahovania nervov.

Pamätajte č. 6: (pre nežné pohlavie) Buďte presvedčivá. Máte manžela a má dva metre!

Bežným javom na gruzínskych uliciach je, že ak poprosíte muža o pomoc (napríklad hľadáte nejakú ulicu) vyvalí na vás oči a spýta sa či máte muža, priateľa alebo iného spoločníka mužského pohlavia, ktorému "patríte". V prípade, že dáte negatívnu odpoveď, musíte začať vysvetľovať ako je to možné, že si sama dovoľujete chodiť po uliciach a ešte mať tú drzosť neprijať jeho pozvanie na kávu. Tento podivný jav sa dá veľmi jednoducho spojiť s miestnou kultúrou, ktorá si ctí silného muža "mača", ktorý vie čo chce a ide si za tým. A dobrej a poslušnej žene v takom prípade nezostáva nič iné, než sa podvoliť a cítiť sa polichotená. Tým ženám, ktoré sa cítia aspoň trošku emancipovane, tak nezostáva nič iné, než veci začať brať trošku s humorom a presvedčiť dotyčného, že váš veľký muž čaká hneď za rohom. Obyčajne tento argument postačí na to, aby ste sa zbavili vtieravých pohľadov a mohli si ísť zase po svojom.